"Príkladom je Slovensko v mobile, kde ponuky firiem na dodávku
riešenia mobilného identifikátora (ID) pre občanov v elektronickom svete
boli výrazne lacnejšie ako ponuka Slovensko IT. A je otázka, že či
Slovensko IT je tou firmou, ktorá je nastavená na realizáciu projektov,
lebo pôvodný profil tejto firmy pri jej vzniku taký nebol," poznamenal Fitoš.
Slovensko IT medzi inými vyvinulo aj aplikáciu eRúško, ktorá však v
súčasnosti nie je zavedená do praxe. Na otázku, či má zmysel niečo
vyvíjať, ak je následne problém so zavedením do praxe, Fitoš odpovedal,
že to pripisuje nepochopeniu digitalizačných projektov zo strany
predstaviteľov na politickej úrovni. Ak k takémuto nepochopeniu
informatických či digitalizačných projektov dôjde zo strán napríklad
ministrov, štátnych tajomníkov či ich najbližších nominantov, z pozície
informatikov sa veľmi ťažko presadzujú akékoľvek projekty. "Bohužiaľ, v rezortoch vidíme toho záujmu o informatizáciu strašne málo," okomentoval Fitoš.
Priblížil, že v komerčnom svete sa ľudia, ktorých agenda nie je
informatická, ale potrebujú pre ňu informačný systém či iné digitálne
služby, nazývajú biznis vlastníkmi. Štát však podľa neho takúto
požiadavku na informačné systémy nevysiela, a tak sa ťažko prichádza s
nejakými podnetmi. Pretože aj keby tie podnety akceptované boli, treba
potom na ministerstvách prijať organizačné opatrenia, napríklad zmeny v
procesoch alebo v tom, ako úradníci pracujú. "Toto sa má zmeniť a je to pomerne komplikovaná činnosť, nie každý sa do nej hrnie," poznamenal Fitoš.